V ako Vezmem svoj život do svojich rúk
Koncom roka 2020 sa vo mne nazbierala istá nespokojnosť. Ona nespokojnosť tu už bola dlho. Vedomie, že veci fungujú... No, nefungujú. Ak, tak sú založené na náhodnom šťastí. Pocit, že sa mi život kĺže pomedzi prsty a ja nedokážem nič z neho zachytiť.Všetko sivé a bez chuti. Väčšie než ja, valiace sa cezo mňa, zaľahujúce ma... Viete, tie úzkostné a depresívne pocity, pretože som v istom zmysle zlomená. A zároveň som o to väčší bojovník (heh, zobúdzajúci sa optimista). Veci, ktoré robím, postrádali zmysel. Cítila som sa stratená a nevidela som pointu v žití. Veľmi dlho. Nie, zázrak sa za tých niekoľko dní nestal. Možno zázračik. Bola som v štádiu, kedy som prespala takmer celý deň. Chýbala mi sila k tomu vstať a robiť čokoľvek. Nevidela som v tom význam. Načo niečo robiť? Načo? Nič. Prázdno. Bez odpovede. A tak som spala a spala niekoľko dní, pri vedomí som trávila poobedia a večery, neschopná do niečoho sa pustiť. Vedela som, že je to zle. Lenže, čo s tým? A načo? Nato, že zostať v tom
